"Život je šanca mať rád."

Nad týmto známym výrokom sa zamysleli naši študenti v rámci etickej výchovy a v tejto náročnej dobe nám posielajú toto krásne posolstvo, vyjadrené krátkym textom alebo fotografiou:

Ako tento citát chápem ja? Podľa mňa je to na celkom hlboké zamyslenie. Život nám dáva možnosti poznať nových ľudí, poznať svet, poznať prírodu, poznávať všetko, čo je naokolo nás. Ľudia si väčšinou veci nevážia, ale prečo je to tak ? Prečo, na všetko frfleme, prečo nie sme s ničím spokojní ? Podľa mňa sa ľudstvu nikdy nedá vyhovieť, pretože vždy sa nájde niekto, komu sa niečo nebude páčiť poprípade to nebude mať rád. Hovorí sa, že človek si začne vážiť veci, až keď ich stratí. Ale prečo je to tak ? Žijeme prítomnosť. Mali by sme si to uvedomovať teraz. (Zuzana)

Ľudia okolo nás vôbec nie sú samozrejmosť. Mali by sme si vážiť každého človeka v našom živote. Byť vďační za to, čo máme. Nie vždy je ale všetko podľa predstáv. Ja som vďačná všetkým ľudom, ktorých poznám, dobrým ale aj zlým. Zlým pretože ma naučili posúvať sa ďalej, pozerať sa na niektoré veci z iného uhla, byť nad vecou a nie všetko brať vážne. A dobrým ľudom, to sa nedá ani opísať. Vážme si ľudí ktorých máme v okolí, pretože nevieme ako dlho tu budú. Nechcem byť pesimista ale beriem to realisticky. Preto by sme mali vedieť odpúšťať a mať radi. (Claudia)

To, čo sa učíme každý deň, je chápať, milovať a akceptovať. V živote dostávame veľa vecí, veľa nenahraditeľných vecí. V živote máme čas, čas ktorý nám bol daný. V mojich očiach je tento čas na to, aby sme spravili tento svet krajší, lepší a láskavejší. Máme šancu dať lásku a pozornosť tým, ktorým nebola dopriata. Máme šancu byť zapamätaný vďaka tomu čo sme dávali.  (Viktória)

Nemali by sme strácať čas s negatívnymi emóciami a mali by sme sami seba a svet obklopiť pozitivitou. Nikdy nevieme dokedy máme čas my, naši najbližší a všetci naokolo. Tak prečo sme milý iba k niekomu kto už nemá veľa času? Prečo im chceme spríjemniť iba posledné dni, keď im môžeme spríjemniť celý život? Nikdy nevieme, čo sa komu, kedy, ako môže stať, a čo sa nám môže stať. Preto by sme sa mali správať, najlepšie ako dokážeme. Neroznášať negatívnu náladu aby sme neublížili ostatným a ani sami sebe. Vždy, keď cítim úzkosť, hnev, strach spomeniem si na výrok tohto známeho cisára, filozofa a predstaviteľa stoicizmu:
„Pokiaľ robíš to, čo je prirodzené tvojej povahe a prijímaš povahu sveta takú, aká je, pokiaľ sa usiluješ o dobro ostatných všetkými prostriedkami, čo by ti mohlo ublížiť? “- Marcus Aurelius (Simona)

Žiť, žiť na 101%, zobúdzať sa každé ráno s radosťou a každý večer zaspávať s úsmevom... kedysi som si niečo takéto nevedela predstaviť, ba ani veriť, že sa niečo takéto vôbec môže stať, že je to možné... Lebo všetky predstavy o niečom takomto mi zbúralo a úplne doničilo veľa osôb v minulosti.... Veľa z nich doničilo aj mňa... takými spôsobmi že to na mne zanechalo stopy aj doteraz... No od vtedy čo prišiel on, ako keby sa to všetko strácalo, ako keby to bolo nahradené dobrými vecami, zrazu bolo mať rád samého seba o kúsok jednoduchšie... Každý deň mi dáva najavo to ako preňho vyzerám v jeho očiach a pripomína mi to vždy keď je to možné... A tak isto to robím aj ja.
(Natália)

Ja citát "život je šanca mať rád" vnímam tak že od narodenia máme tú šancu mať radi až po smrť lebo život je jeden čiže sa nám naskytla len jedna šanca, ktorú by sme mali využiť lebo keď ju nevyužijeme tak tú šancu stratíme pretože keď niečo stratíme už to nevrátime.
(Alžbeta)

Mgr. Matiašková